História

  • 1964

    Štart I. etapy výstavby Teplárne

    Myšlienka vybudovať centrálny zdroj tepla v meste Žilina sa zrodila v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Dôvodom bola potreba zabezpečiť zásobovania expandujúceho priemyslu teplom ako aj naliehavá potreba znížiť narastajúce znečisťovanie ovzdušia spôsobené prevádzkovaním početných lokálnych uhoľných kotolní.

  • 1.1.1967

    Založenie závodu Tepláreň Žilina

    1.1.1967 bol v rámci podniku Stredoslovenské energetické závody, n.p. Žilina, vytvorený samostatný závod Tepláreň Žilina. Do prevádzky boli spustené dva vysokotlakové granulačné kotly K1, K2, každý s tepelným výkonom 75 t/h a jedna 12 MW protitlaková turbína TG1. Palivovou základňou bol hnedouhoľný prach zo severočeských baní. Už v marci roku 1967 boli v teplárni vyrobené a odberateľom distribuované prvé jouly tepelnej energie.

  • 1970

    Spustenie II. etapy výstavby Teplárne

    Vyčerpanie výrobných kapacít prvých dvoch kotlov a rastúce energetické nároky priemyselných odberateľov a obyvateľov mesta si vyžiadali výstavbu II. etapy. Do prevádzky boli uvedené ďalšie dva kotly K3 a K4, obidva s výkonom 75 t/h a druhý turbogenerátor TG2 s výkonom 12 MW. Postupne sa zavádza dvojpalivová základňa – uhlie a plyn, čím sa výrazne zlepšuje bezpečnosť dodávok tepla a spoľahlivosť prevádzky.

  • 1982

    Tepláreň vstupuje do III. etapy
    výstavby

    V tejto etape boli sprevádzkované jeden vysokotlakový granulačný kotol K5 s výkonom 150 t/h, dva stredotlakové parné špičkové kotly K6 a K7, oba s rovnakým výkonom 75 t/h a taktiež turbogenerátor TG3 s výkonom 25 MW. Rozšírenie výrobných kapacít si vyžiadalo výstavbu komína, ktorého výška je 192 m.

  • 1.1.2002

    Vznik spoločnosti
    Žilinská teplárenská, a.s.

    Proces transformácie ekonomiky Slovenska zasiahol aj odvetvie energetiky a podstatným spôsobom ovplyvnil tepláreň z pohľadu vlastníckych vzťahov. Žilinská teplárenská, a.s. ako samostatný právny subjekt vznikla 1.1.2002 na základe Rozhodnutia vlády SR č. 686 zo dňa 18.7.2001 o transformácii elektroenergetiky, odčlenením od SSE, a.s., Žilina. Táto zmena predstavovala zásadný rozvojový impulz. Tepláreň získala právnu a ekonomickú subjektivitu.

  • 2009

    Ukončenie výstavby Odsírovacieho zariadenia

    Ako prvá tepláreň na Slovensku spúšťa odsírovacie zariadenie, čím sa stala najekologickejšou teplárňou v krajine. Odsírovacie zariadenie na báze technológie NID znižuje obsah SO2 v spalinách a zabezpečuje plnenie emisného limitu SO2 pod 250 mg/m3. Prostredníctvom tkanivového filtra zároveň zabezpečuje plnenie emisného limitu tuhých znečisťujúcich látok pod 25 mg/m3.

  • 2012

    Akumulátor tepla

    Sprevádzkovanie nádrže s objemom 3400m³ s max. výkonom 30MWt. Ročná spotreba hnedého uhlia sa vďaka tomu znížila o 3000 t. Je to dokonale zaizolovaná nádrž, ktorá si pri úplnom nabití teplom na 95°C udrží túto teplotu s minimálnym poklesom niekoľko dní.

  • 2012

    Turbogenerátor TG4 – točivá redukcia

    Je to protitlaková turbína na redukciu vysokotlakej pary. Inštaláciou technológie TG4 sa nahradila technológia redukovania pary cez redukčnú stanicu. Pôvodnou technológiou dochádzalo k mareniu tepelnej a tlakovej energie bez efektu výroby el. energie. Pri dodávke pary 13 ton umožňuje vyrobiť za hodinu 780 kWh el. energie

  • 2013

    Teplofikácia ulice Národná

    V rámci obnovy tepelnej siete na ulici Národná sa pripojilo 14 nových odberateľov. Centrálna výmenníková stanica pre ulicu Národná je umiestnená v hoteli Polom.

  • 2014

    Začiatok výstavby
    nového plynového kotla PK3

    Inštalovaný príkon je 60,6 MW s výkonom 75 ton pary za hodinu. Slúži ako výkonová rezerva pri maximálnej výrobe tepla v zimných mesiacoch a súčasne aj ako záložný kotol. Má vlastný komín s výškou 41m. Je to moderný, výkonovo pružný zdroj, ktorý spĺňa všetky emisné limity platné od roku 2016.

  • 2015

    Denitrifikácia kotlov K1, K2 a K5

    Ide o proces znižovania obsahu oxidov dusíka ( NOx), ktoré vznikajú pri spaľovaní uhlia. Systém SNCR je založený na sekundárnej metóde redukovania už vzniknutých oxidov dusíka v spalinách vstrekovaním roztoku močoviny s vodou do procesu spaľovania. Táto metóda znižuje NOx za vzniku jednoduchého dusíka N2 a vodnej pary. Prebieha v kotle pri teplotách 900 -1050°C. Dosahuje účinnosť znižovania NOx až 60 %.

  • 2017

    50. výročie vzniku Teplárne


tepelny velin 1967 ztasZROD

1 9 5 5 – 1 9 6 1
Investičný zámer

O výstavbe tepelného zdroja sa v rámci SSE začalo uvažovať už v roku 1955.
Zámerom bolo jednak nahradiť lokálne kotolne, (ktoré značne znečisťovali okolie a znepríjemňovali život), ale hlavne zabezpečiť dodávanie tepelnej energie pre miestny rozrastajúci sa priemysel.

1 9 6 0 - 1 9 6 1
Investičný zámer výstavby teplárne vypracoval odbor investícií v š.p. SSE a po prekonzultovaní s predstaviteľmi mesta Žilina bola realizáciou projektu poverená autorizovaná projekčná organizácia Energoprojekt Praha.

ŠTART

1 9 6 4 – 1 9 6 9
I. etapa výstavby

vystavba komina ztas

Generálne riešenie počítalo s inštaláciou dvoch kotlov s výkonom po 75 t/h a jednej 12 MW protitlakovej turbíny. Výstavbou teplárne bolo poverené Riaditeľstvo budovaných elektrární Praha (neskôr premenované - Výstavba energetických závodov, Praha). Dodávateľom stavebnej i technologickej časti parovodných rozvodov sa stal Váhostav Žilina.
Pred ukončením I. etapy bol v rámci podniku SSE Žilina vytvorený k 1. 1. 1967 samostatný závod Tepláreň Žilina, v ktorom ku koncu roku pracovalo 140 zamestnancov. Dôležité bolo zaistenie prípravy obslužného personálu. Podarilo sa získať 20 v prevádzke osvedčených pracovníkov z Teplárne Martin, ako aj niekoľkých odborníkov z energetických prevádzok z okolitých závodov, hlavne Chemicelulózy a Považských chemických závodov. Ostatní pracovníci boli získaní z voľného náboru a boli zaškolení v sesterských teplárenských prevádzkach alebo priamo na pracoviskách novej teplárne.

1 9 6 4
štart budovania I. etapy – kotly K 1, K 2 a turbína TG 1

budovanie parovodu hvezdoslavova

1 9 6 6
dobudovanie parovodu po Hviezdoslavovej ulici až po podnik Slovena v dĺžke 2 962 m
parovod do Chemicelulózy ako prvého odberateľa pary pre technológiu

1 9 6 7
marec - uvedenie do prevádzky K 1 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
august - uvedenie do prevádzky K 2 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
október - uvedenie do prevádzky TG 1 - výkon 12 MW
napojenie parovodu od Štefánikovho nám. (býv. Gottwaldove) po sídl. Hliny III, v celkovej dĺžke 2 902 m

1 9 6 8 – 6 9
zlepšený stav prevádzky a stabilizovaná kvalita personálu, čo dokumentujú aj prevádzkové hodiny kotla K 1 – 5 982 hod. a K 2 – 6 938 hod.
noví odberatelia: Avia, vydavateľstvo Pravda
vybudovaný hlavný tepelný rozvod pre sídliská Hliny 8 a Hliny 6 v celkovej dĺžke 2 015 m

Palivovú základňu výroby tvoril hnedouhoľný prach, dodávaný SD Chomutov – Tušinice, zakurovanie kotlov a stabilizáciu zabezpečoval ľahký vykurovací olej (LVO). Niekoľkomesačné obdobie po uvedení kotla K 1 do prevádzky bolo poznačené veľkou poruchovosťou kotla, aj pomocných prevádzok, čo sa prejavilo nespokojnosťou a nedôverou v spoľahlivosti dodávky tepla u odberateľov. Táto situácia sa vyriešila sprevádzkovaním kotla K 2.

Po zlepšení celkovej kvality dodávok tepla odberatelia začali vo väčšej miere oceňovať výhodnosť centrálneho zdroja oproti nutnosti rekonštrukcie a opráv vlastných dožívajúcich a neekonomických tepelných zariadení.

 

RAST

1 9 7 0 - 1 9 8 1
II.etapa výstavby

montaz desilikacnej veze

V roku 1969 bola kapacita oboch kotlov plne vyčerpaná. Vzhľadom na plné využitie tepelného výkonu bolo nevyhnutné realizovať II. etapu výstavby. Inštalovali sa ďalšie dva kotly, jeden turbogenerátor a podstatne sa rozšírili parovodné siete. Stavebným dodávateľom bol Váhostav Žilina a generálnym dodávateľom technológie ČKD Dukla Praha. Bola realizovaná ako opakovaný projekt I. etapy výstavby teplárne. Naďalej sa udržala palivová základňa na báze hnedouhoľného prachu.

1 9 7 0
štart budovania II. etapy - kotly K 3, K 4 a turbína TG 2
výstavba parovodu (zdvojený rozvod pre horúcovod) pre VŠDS Vlčince v dĺžke 959 m

1 9 7 3
uvedenie do prevádzky K 3 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)

1 9 7 4
uvedenie do prevádzky K 4 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky TG 2 – výkon 12 MW
parovod - vývod na Štefánikovo nám. v dĺžke 1 305 m, čím sa dosiahlo zokruhovanie parovodov po Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici

1 9 7 8
postupne sa dobudovali (od roku 1972) tepelné rozvody pre sídlisko Vlčince a dosiahli dĺžku 3 681 m

1 9 7 9
výstavba parovodu od meracej šachty Vlčince po Športovú halu Bôrik v dĺžke 806 m
z dôvodu nedostatku tepelného výkonu v zimných špičkách došlo k inštalácii mobilného kotla KAH 25 t/hod - špičkový zdroj presunutý z JE Jaslovské Bohunice. Uskutočnila sa výmena olejových horákov za plynové a prevádzka sa riadila použitím priemyselnej televízie priamo z tepelnej dozorne.


Plynofikácia kotlov – zvýšenie spoľahlivosti dodávky tepla
dvojpalivová základňa, kombinované spaľovanie uhlie – plyn, (resp. 100% plyn)
ľahký vykurovací olej bol nahradený zemným plynom
prachovo-plynové horáky sa postupne namontovali na všetky štyri kotly
vyššia disponibilita a spoľahlivosť prevádzky kotlov aj napriek znižovaniu kvality pevného paliva – uhlia

Po skončení výstavby II. etapy sa prevádzka plne stabilizovala tak v oblasti technologickej, ako aj personálnej a dosahovali sa vynikajúce hospodárske výsledky. Dosiahol sa cieľ, ktorý bol stanovený v projekte teplárne – zabezpečiť spoľahlivú dodávku tepla odberateľom nielen čo do množstva a kvality, ale hlavne dosiahnuť požadované parametre aj pri zhoršujúcej sa kvalite pevného paliva.

 

MAXIMÁLNA KAPACITA

1 9 8 2 – 1 9 9 0
III.etapa výstavby

hlbinne zasobniky

Na začiatku 80. rokov tvorila žilinská tepláreň so svojimi výrobnými kapacitami a dosahom svojich tepelných rozvodov dôležitú súčasť energetického potenciálu mesta Žiliny. Vybilancovaním tepelného výkonu zdroja sa už v r. 1981 stal realitou zámer ďalšieho rozšírenia výrobných kapacít v rámci vybudovania III. etapy. Projekt bol založený na pôvodnej jednopalivovej základni (uhoľný prach). Generálnym dodávateľom akcie boli opäť žilinský Váhostav pre stavebnú časť a pražský ČKD Dukla pre dodávku technológie.

1 9 8 2
štart budovania III. etapy v rozsahu:

začiatok výstavby kotlov K 5, K 6 a K7 a turbogenerátora TG 3
postavenie 192 m vysokého komína (pre lepší rozptyl spalín)
rozšírenie zauhľovania, rozšírenie vlečkového systému s rozmrazovacím tunelom
nová chemická úprava vody
nové odpopolkovanie + odkalisko Rosina
nová výmenníková stanica + horúcovod Vlčince

 

Vystup z EO kotla K5 19841 9 8 4
uvedenie do prevádzky kotla K 5 - výkon 150 t/h (117 MWt)

1 9 8 5
dobudovaný parný tepelný napájač pre sídlisko Solinky v dĺžke 4 551 m.
sídlisko Vlčince prešlo z parného média na dodávku tepla v horúcej vode

1 9 8 6
uvedenie do prevádzky K 6 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky K 7 – výkon 75t/h (58,25 Mwt)
uvedenie do prevádzky turbogenerátora TG 3 - výkon 25 MW

1 9 8 8
dosiahol sa historicky najvyšší objem výroby – 5 304 900 GJ

1 9 8 9
rozšírenie regulačnej stanice plynu, • u kotlov K 5, K 6 a K 7  je plynovou prevádzkou možno pokryť asi 30% menovitého výkonu

Uvedením výrobných a technologických zariadení III. etapy v roku 1986 do prevádzky dosiahol tepelný výkon kotlov pre dodávku tepla odberateľom i na výrobu elektriny hodnotu 600 t/hod (456,0 MWt) a elektrický výkon inštalovaných turbogenerátorov 49,0 MW.

 

MODERNIZÁCIA

 

modernizacia1 9 9 0 - 2 0 0 2
Začiatok 90. rokov bol charakteristický poklesom produkcie energií. Spôsobil ho útlm tepelného konzumu spojený s recesiou hospodárstva a znižovaním energetickej náročnosti jednotlivých odberateľov. Nastal čas vyhodnotenia nových vplyvov, ktorý priniesol zistenia o potrebe zefektívnenia výrobných ako aj riadiacich činností. Odštartoval sa proces postupnej rekonštrukcie a modernizácie kotlových zariadení a elektrostatických odlučovačov a do výroby sa začali zavádzať moderné riadiace systémy.

1 9 9 2 – 1 9 9 5
likvidácia morálne a fyzicky opotrebovaných zariadení
rekonštrukcia, modernizácia (plynofikácia) K 1 a K 2
ekologizácia zdroja podľa nových noriem o ovzduší a odpadoch
celková dĺžka primárnych rozvodov (1992) : horúcovod 6 060 m, para 14 528 m
teplo sa dodáva do 140 odberných miest, vrátane 19 232 bytových jednotiek

1 9 9 7 - 1 9 9 8
rekonštrukcia a modernizácia (plynofikácia 100%) K 5 – dvojpalivová základňa
zmena palivovej základne na nízkosírnaté uhlie dodávané Sokolovskou uhelnou, a.s.

2 0 0 1
príprava modernizácie K 3
rast produkcie elektrickej energie
zavádzanie EMS (Environmental Management System) - systém riadenia činností z hľadiska ochrany, tvorby a monitorovania životného prostredia

2 0 0 2
generálna oprava + modernizácia TG3
generálna oprava elektroodlučovača na kotli K2
generálna oprava elektroodlučovača na kotli K5

 

 

 

Kde nás nájdete

ŽILINSKÁ TEPLÁRENSKÁ, a.s.

Košická cesta 11
Žilina 011 87

KONTAKTUJTE NÁS

Pracovná doba:
Po – Pi: 8h – 16h
Tel.: 041 5064 240

Mimopracovná doba:
Recepcia/vrátnica:
Tel.: 041 5064 288

Práca v ŽT, a.s.

Copyright © 2018 Žilinská teplárenská, a.s.. Všetky práva vyhradené.

Search